|
(Rupicapra rupicapra) V systéme patrí do čeľade dutorohých (Novidae), podčeľade kôz (Caprinae). Areál kamzíka sa v súčasnosti rozkladá v strednej a južnej Európe. Obýva polohy od 400 do 3500 m. n. m. Nahor i nadol však majú krajné hodnoty väčšie rozpätie.
Je veľmi citlivý na stresové impulzy. Vyznačuje sa neveľkými, nazad hákovito zahnutými rožkami, ktoré majú obe pohlavia. Letnú srsť má pieskovo až hrdzavohnedú, s tmavým pozdĺžnym pásom cez chrbát, zimnú tmavohnedú. Dlhý je 100 až 135 cm. Váži 20 - 40 kg. Pária sa v novembri - decembri, mladé, obyčajne jedno sa rodí v máji - júni. Živia sa rastlinnou potravou.
Je reliktný, stenoekný živočích, ktorý bol v roku 1972 (Blahout) opísaný ako autochtónna endemická subspécia Tatier - kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica). Je kriticky ohrozeným druhom. Podľa sčítania (1997) jeho početnosť klesla v TANAPe pod 200 kusov, pričom najvyšší počet podľa sčítania bol v roku 1964, keď stav predstavova 944 kusov, najmenej v roku 1949 - 132 kusov.
|
