(1881 - 1945) Docent Jagiellonskej univerzity v Krakove, výborný horolezec, pôsobiaci v Tatrách v závere 19. a začiatkom 20. stor. Jeho najčastejšími partnermi pri lezení, popri matke Antónii, boli horskí vodcovia z podtatranských obcí, najmä Johann Hunsdorfer st. S ním, horským vodcom Paulom Spitzkopfom st. a Karolom Jordánom uskutočnili 1. zimný výstup na Kriváň od Troch studničiek 15. januára 1903. Ešte predtým, 25. augusta 1902, uskutočnil s matkou a vodcami Johannom Hunsdorferom st. a Johannom Strompfom výstup na Ostrý štít z Javorovej doliny. Je to jeden z prvých výstupov, spadajúcich do éry začiatkov športového horolezectva vo V. T. K ďalším jeho významným prvovýstupom patria 13. augusta 1897 na Javorový štít, o rok neskôr výstupy na Malý Kolový štít, Čierny štít a Divú vežu. Ako 55-ročný vystúpil na Matterhorn.
V rokoch 1906 - 1907 obvinili E. z toho, že si viaceré výstupy pripisoval, hoci ich nedokončil, či z falšovania fotodokumentácie. Čiastočne to vyplynulo z vlastnej ambicióznosti a zdôrazňovania vlastných úspechov. Na spochybnení však majú zásluhu aj niektorí vodcovia, ktorí ”predávali” prvovýstupy (inkasovala sa za ne dvojnásobná taxa) aj iným klientom. Ukázalo sa však, že obvinenia boli falošné. E. reagoval najskôr obranou, bola však bezvýsledná, prestal reagovať a utiahol sa do úzadia. Bol činný, žijúc už vo Viedni, v antifašistickom odboji a v roku 1945 bol gestapom zavraždený.
|