|
|
Stránka ocenená katalógom Tatry.ORG
© webmaster
|
|
|
Vysoké Tatry > Spoločnosť
|
| DUNAJEC, panstvo |
| Panstvo a hrad uhorského rodu Berzeviczy, zemepánov zo Šarišskej Brezovice, Strážok a Veľkej Lomnice, ktorí sa zaslúžili o výrazné upevnenie uhorskej štátnosti na uhorsko - poľských hraniciach, najmä zakladaním osád nemeckými osadníkmi na nemeckom dedinskom, kopaničiarskom a valasskom práve, v doline rieky Dunajec. Títo noví a cudzí osadníci, vysádzaní na hraniciach uhorského štátu v tamojšom prostredí, jasne rozhraničovali územia, dovtedy redšie osídlené príbuzdným a pre neslovanskú šľachtu (nemeckú a maďarskú) ťažko rozlíšiteľným slovanským obyvateľstvom. Profilovanie , či vznik poľského a slovenského národa, navyše za účasti nemeckých kolonistov prichádzajúcich od od západu a valasských prichádzajúcich od východu sa započal až o pár storočí neskôr. Pôvodné nemecké, dnes už skomolené názvy obcí na brehu Dunajca sú toho dôkazom. Berzeviczyovci založili na nemeckom dedinskom práve väčšinu severospišských obcí . Ján Berzeviczy po kúpe Nedckého panstva od svojho brata Gallusa – Kokoša v roku 1320 (do ktorého patrili i obce Nisitz – Nedeca so 60- imi usadlosťami a Katzwinkel – Kacvin so 42 usadlosťami) do roku 1325 dal vybudovať (otázne , či na mieste starého) ”Novum castrum de Dunajecz” - Nový hrad Dunajec. Ten sa stal miestom aj pre niektoré historické akty. Napr. 15. marca 1412 na tomto hrade došlo k výplate pôžičky uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému od poľského kráľa Wladislawa Jagielonského. Žigmund ju potreboval na vojnu s Benátkami a tiež i s Turkami na Balkáne. Na základe cirkevného práva bol úrok hriechom, preto sa požičiavajúcej strane do doby vrátenia pôžičky dával do zálohy hnuteľný i nehnuteľný majetok. Tak sa do poľskej hospodárskej ( nie územnej!) zálohy dostalo 16 uhorských - spišských miest s ich katastrálnymi územimi a hospodárskou činnosťou. O dva roky chcel kráľ Žigmund pôžičku vrátiť. Poľská strana však, vedomá si svojej prevahy z jasného úmyslu toto vrátenie pôžičky odmietla a odmietala až 357 rokov. Preto záloh trval až do II. rozpadu Poľska, do roku 1769. |
|
|
