|
Súhrn činností, ktorými sa uskutočňuje premiestˇˇnovanie osôb a nákladov. Hlavnou zložkou dopravy je jej technická základňa, pozostávajúca z dopravných prostriedkov, dopravných ciest a dopravných zariadení. História tatranskej dopravy sa začína prakticky rozširovaním chodníka medzi tatranskými osadami na štvormetrovú vozovku. To však bol predovšetkým záujem majiteľov lesov. V roku 1884 bola takto dokončená Klotildina cesta medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom, v roku 1889 Cesta Márie Terézie medzi Starým Smokovcom a Tatranskou Kotlinou. Po nej premávali najmä furmani a fiakristi s hosťami. Najmä vďaka Uhorskému karpatskému spolku v premávke fiakrov vládli určité pravidlá.
Prelomom v rozvoji tatranskej dopravy bolo vybudovanie Košicko - bohumínskej železnice, ktorá na konci roku 1871 spájala tatranské podhorie so Severnou Moravou a pokračovala do Spišskej Novej Vsi, o rok neskôr až do Kysaku. Tak boli Tatry spojené železnicou s Viedňou i Miškolcom (Ferdinandova dráha a Tisská železnica). Už v roku 1892 bola vybudovaná, 25. júla uvedená do prevádzky trať z Popradu do kežmarku, 1. septembra 1895 zo Studeného Potoka do Tatranskej Lomnice. Na novovybudovanej ozubnicovej železnici zo Štrby na Štrbské Pleso sa začala premávka 31. júla 1896.
Dlhšie trvajúce spory o spôsob dopravy medzi Popradom a Starým Smokovcom vyriešili popradskí podnikatelia Krieger a Matejka, ktorí od 1. júna 1904 začali prepravu elektrobusmi, no pre technické nedostatky túto museli po roku zrušiť. To už bol jasný projekt elektrickej železnice. Jej stavba sa začala v júli 1906 a prvý úsek z Popradu do Starého Smokovca bol uvedený do prevádzky 20. decembra 1908. O deň neskôr bola pre verejnosť otvorená aj pozemná lanovka na Hrebienok zo Starého Smokovca. Elektrická železnica rozšírila svoje trate so začatím prevádzky zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice od 16. decembra 1911 a 3. marca 1912 elektrická železnica spojila aj Starý Smokovec so Štrbským Plesom. Elektrická železnica viac razy menila majiteľa i názov, ale aj dopravné prostriedky, cesty a zariadenia. V máji 1936 sa začali práce na stavbe visutej lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít. Úsek na Skalnaté pleso bol uvedený do prevádzky 22. decembra 1937, na Lomnický štít 19. decembra 1941. Celá trať dlhá 6040 m, s prevýšením 1722 m, predstavovala európsky technický vrchol Kabínková lanová dráha z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso bola uvedená do prevádzky 27. augusta 1973.
Osou cestnej dopravy je Cesta Slobody, po ktorej prebieha individuálna automobilová doprava, verejná autobusová a v nutnej miere aj nákladná doprava. Autobusovou dopravou sú V. T. spojené so všetkými dôležitými slovenskými mestami, medzinárodné spoje sú do Českej republiky a Poľska, sezónne do Maďarska a Nemecka. V celej oblasti V. T. sú 3 čerpadlá pohonných hmôt. Železničnú dopravu predstavuje 35 km Tatranskej elektrickej železnice na dvoch tratiach. Trať je úzkorozchodná 1000 mm. Normálny rozchod 1435 mm predstavuje trať z Popradu do Plavča, s odbočkou v Studenom Potoku do Tatranskej Lomnice, dlhou 9 km. Na všetkých týchto tratiach je vylúčená pravidelná a riadna nákladná preprava. Ozubnicová železnica zo Štrby na Štrbské Pleso je dlhá 5 km, s prevýšením 430 m. Má rozchod 1000 mm. Lanové dráhy predstavuje pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok v dĺžke 1937 m a s prevýšením 255 m. Dva vozne sa vzájomne vyhýbajú v polovici trate na Abttovej výhybke. Prepravná kapacita je 900 osôb/h. Visutá lanová dráha na prvom poháňacom úseku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso je dlhá 4137 m, s výškovým rozdielom 859,4 m. Na trati bola v roku 1999 zastavená prevádzka z technických príčin. Premáva len kabínková lanová dráha s prepravnou kapacitou 900 osôb/h.
|
