|
Líniové vhĺbené formy na zemskom povrchu, ohraničené dvoma paralelnými stráňami, spájajúcimi sa na dnách dolín. Dno má vždy spád k otvorenej strane doliny.
Počas mladších treťohôr , pred 15 – 17 miliónmi rokov Vysoké Tatry boli ešte plochým morským dnom. Podtatranský zlom oddelil polovalcovitú kryhu zemskej kôry , ktorá sa na južnom okraji vyzdvihla nad poklesávajúce panvy Liptova a Spiša. Po ploche tatranského bloku sklonenej na sever, tiekli konsekventné vodné toky a vytvárali dlhé, pozvoľno klesajúce , doliny severných svahov. Naopak, vysoko vyzdvihnutý južný okraj tatranského bloku (odhaduje sa okolo 3000 m.n.m.) rozhlodávali vodné toky do strmých a krátkych dolín, formujúc tak budúcu morfológiu tatranského hrebeňa. Počas štvrtohôr v pleistocéne sa v Tatrách a ich dolinách vytvorili nad snežnou čiarou ľadovce s hrúbkou okolo 250 m a dĺžkou až 14 km. Masy snehu ťahané silou zemskej gravitácie sa sunuli dolu tatranskými dolinami. Odnášali z nich nánosy sutiny a touto, pritláčajúc ju svojou obrovskou váhou ryli, brúsili a prehlbovali dná dolín do nových tvarov a podoby. Zužovali a zaostrovali hrebene, podrezávali bočné svahy, vytvárali v nich lávky, terasy a menili ich na skalné steny. Hĺbili glaciálne amfiteátre, skalné kotly, trogové doliny na dne ktorých vznikali panvy, neskôr vypĺňané vodou. Vznikali plesá. Eróznou činnosťou ľadovcov sa v dolinách vytvárali dolinné prahy, cez ktoré rachotili ľadopády. Na hranici snežnej čiary a tesne pod ňou sa ľadovec zastavil a topil. Pred ním zostal tlačený materiál - moréna. Zahradená voda z topiaceho sa ľadovca nemala kam odtiecť. Tak vznikali hradené glaciálne jazerá, napr. Štrbské pleso, Christlová a ďalšie. Vo V. T. formovalo doliny 21 veľkých ľadovcov. Najväčšiu plochu predstavoval spojený ľadovec v dolinnom systéme Bielovodskej doliny. Na južných svahoch to bol spojený ľadovec Studených dolín, ktorý na svojom dolnom okraji vytvoril pravdepodobne najväčšie tatranské pleso s plochou viac ako 60 ha, po ktorom dnes zostala len zamokrená panva Christlová. Zrejme najucelenejšiu a najkompaktnejšiu ľadovou plochou bol spojený ľadovec Mlynickej a Mengusovskej doliny belejúci sa na rozlohe približne 3891 ha, ktorého neskôr izolovaná časť, ľadová kryha po roztopení vytvorila Štrbské pleso. V B. T. boli ľadovce iba na SV svahoch.
Boli krátke, dlhé maximálne 2 km. Tatranské doliny, väčšinou ľadovcového pôvodu, majú charakteristický profil písmena ”U”. Najmä v nižších úsekoch ich však formovali a formujú ďalšie aj činitele.
|
