(1830 - 1897) Syn lesníka Adolfa Divalda z Banskej Štiavnice, vyštudoval gymnázium v Egeri, vo Viedni farmáciu a chémiu. Ako lekárnik krátko pôsobil vo Vorarlbergu v rakúsku, potom vo Vranove nad Topľou, Bardejove a v Prešove. Popri farmácii sa stále viac venoval fotografovaniu. Od roku 1865 sa mu venoval úplne.
Zameral sa najmä na dokumentárnu a krajinársku fotografiu. Bol priekopníkom horskej fotografie vo V. T. Jeho práce boli ocenené na viacerých výstavách v berlíne, Paríži, ale aj v rakúsko - Uhorsku. V roku 1878 zriadil v prešove, spolu so synmi, prvú svetlotlačiareň fotografií v Uhorsku. O rok neskôr ju zriadil i v Budapešti. Divaldovci mali prenajatý ateliér i v Starom Smokovci.
Po smrti svojho otca prevzal Karol Divald ml. fotoateliér v Budapešti a brat Ľudovít v Prešove. Boli významnými producentmi dokumentárnych snímok alúžiacich ako obrazové prílohy mnohých sprievodcov, fotoalbumov a pohľadníc, dokonca i so slovenským textom. V portrétovej tvorbe sú Divaldovci autormi mnohých podobizní národovcov a ľudovýchovných pracovníkov, ktoré sú dnes cenené ako národné a kultúrne dokumenty.
|