|
Obec medzi B. T. a Magurou jej reťazová sídelná forma sa tiahne popri ceste Slobody takmer 7 km dĺžky. Stred je v nadmorskej výške 895 m a obec má 1320 obyvateľov.
Lokalita sa prvý krát spomína v listine Juraja Horváta z roku 1590. V tom čase už bola zrejme stálejším sídlom valasských pastierov. František Lužinský, kastelán Horvátovcov - Palocsayovcov sa zrejme pričinil, že v roku 1628 sa už Ždiar v listine označuje ako obec . Jej obyvatwelia sa okrem chovu dobytka a obhospodarovania ornej pôdy živili i drevorubačstvom, a pálením dreveného uhlia. Prvých 13 ždiarskych rodín sa údajne začali osídľovať v Bachledovej doline. Neskôr v osídľovaní pokračovali cez Antočovský vrch, Blaščackú, Pavlovskú, Vaverčáckú, Bartušovskú a Monkovú dolinu, ako aj Slodičovský vrch a Príslop. Niektoré, ( napr. Príslop ) z týchto lazov už zanikli. Vzhľadom na životné podmienky v Ždiari bolo v tejto obci silné vysťahovalectvo do okolitých dedín, či oblastí Slovenska , ale i celého sveta. Napr. obyvatelia Liptovskej Tepličky majú svoje korene aj v Ždiari. Zaujímavým vysťahovalectvom bolo to, ktoré sa snažil zorganizovať knieža K.K. Hohenlohe v záujme rozšírenia svojich poľovných revírov chotárom Ždiaru, keď ponúkal ždiaranom za ich gazdovstvá náhradné napr. v Granč- Petrovciach, ale i na Zemplíne a inde, kde boli gazdovstvá na predaj. . Cirkevne bol katolícky Ždiar súčasťou lendackej farnosti až do roku 1739, kedy v Ždiari vznikla fara. Najstarčou sakrálnou stavbou bola drevená kaplnka na nižnom konci, ktorú postavili v roku 1693. V roku 1712 už stál drevený kostol s jedným oltárom a jedným zvonom. V roku 1733 bol teno kostol rozšírený , ale pre jeho schátralosť bol namiesto neho postavený druhý drevený kostol v roku 1768. Murovaná kaplnka na dolnom konci, stisnutá medzi dvoma starými lipami bola postavená v roku 1797. Tretí, murovaný kostol, ktorý i dnes stojí na pôvodnom mieste je z roku 1831.
V Ždiari boli až štyri cintoríny, z ktorých sa dodnes zachoval len jeden. Nádherný ždiarsky kroj a neopakovateľný folklór do Ždiaru pritiahli umelcov z celého sveta Tento impulz dal podnet k rozvoju cestovného ruchu. Vzhľadom na neretabilné poľnohospodárstvo sa dnes čoraz viac ždiarskych rodín venuje najmä poskytovaníu ubytovania v súkromí. V obci pribúdajú objekty so zameraním na turizmus (penzióny, hotely). V 70-tych rokoch 20. stor. sa lokalita Strednica začala profilovať ako lyžiarsky areál, neskôr aj Bachledova dolina.
Uznesením vlády č. 315/1977 boli časti obce vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok je evidovaných 117 pamiatok ľudovej architektúry. Typická pre obec je usadlosť s prísne uzavretým celkom, ktorému dominuje trojpriestorový karpatský dom so stromami, obyčajne jaseňami vysadenými pred domom.
Turistické informácie: Zdiar.info
|
