|
(2425,7 m. n. m.) Leží v hlavnom hrebeni V. T. medzi Rumanovým štítom (2428 m. n. m.) a Západným štítom nad Železnou bránou. Oddeľuje od seba na JZ Rumanovu dolinku a na SV Kačaciu dolinu. Má tri vrcholy v rozložitom hrebeni, z nich je SZ hlavný. Prostredný vrchol (2421 m. n. m.) sa synonymne nazýva aj Wachterova veža. JV vrchol je rozložitá Zlobná kopa.
Prvý známy výstup uskutočnil 29. 7. 1899 Karol Jordán a Marta Lavalleé. Títo však na Zlobnej kope našli navštívenku bez mena, iba s krstným menom “Károly...” Na počesť Marty Lavalleé nazvali členovia UKS Zlobivú - Martacsúcs, Martaspitze.
Z hľadiska horolezeckého sú JZ asi 200-metrové steny ľahším terénom, zato 400-metrové SV sú vyhľadávané najmä v zime. Prevýšenie z vrcholu Zlobivej k Rumanovmu plesu je 300 m, ale k zelenému plesu Kačaciemu až 850 m.
W. H. Paryski nazýva Zlobivú Źlobistym szczytem. Poľský názov je významovo súhlasný s pôvodným ľudovým názvom, zato slovenský zachováva pôvodnú fonetickú formu. Avšak predsa len trochu skomolene. Zamieňa posledné písmeno pôvodného názvu “Zlobivo” (fon. zuobivo) na Zlobivá. Názov vytvorili Jurgovčania, ktorí chodili pásť do Bielovodskej doliny a jej odnože - Kačej doliny. SV svahy Zlobivej, ale i Rumanovho štítu, Ganku i svahy Kačacej veže a Pustej stráže sú rozbrázdené dlhými výraznými žľabmi. Preto názov “Zlobivo” - “Žľabivá” patril zrejme celému Kačaciemu múru a aý pri podrobnejšom pomenovávaní vrcholov zostal len jednému z nich. Českí topografi v roku 1918 pochopili veľmi príbuzne znejúci názov po svojom a už spomenutou zámenou posledného písmena vytvorili názov. Zaužíval sa, hoci boli snahy napr. na pomenovanie Hnevlivý štít.
|
