|
Je to druh fantasticko - podvodníckej literatúry, ktorá na našom území vznikala najmä na Spiši a inde v Podtatrí od 16. do 18. stor. Tvorili ju dostatočne vzdelaní, písma znalí baníci, učitelia (či skôr študenti), príliš svetskí kňazi, ale i príslušníci nižšej šľachty. Ťažko dnes povedať, či motiváciou k jej písaniu bolo vlastné presvedčenie alebo len zámer dobre podať dôverčivému hľadačovi pokladov návod, ako oné bohatstvá v “neprístupných” vrchoch nájsť. Tieto “zemské kľúče”, majúce odomykať pokladnice zeme a priviesť ich majiteľa k týmto pokladom, sa kvôli väčšej presvedčivosti písali i ako testamenty znalcov, ktorí miesta pokladov dôverne poznali. Trasy, kadiaľ bolo treba ísť, boli popísané horoskopicky, všeobecne, nepresne a často sa vďaka nim dostali mnohí hľadači pokladov do ohrozenia života, ba viacerí vo vysokohorskom teréne V. T. i zahynuli. Známy je prípad Johanna Papyrusa z roku 1771, ktorý sa zabil pri hľadaní pokladov pod Čiernym štítom v Malej Zmrzlej doline.
K najznámejším zemským kľúčom, ktoré sa dodnes dochovali, patrí Trakt do Tatier spravodlivý z roku 1507, resp. jeho kópia z 18. stor. V Liptove zrejme vznikol Libellus ac Mannae z roku 1692, ktorý má síce latinský názov, ale slovenský text. Poľský zeman Michal Hroscinski, zrejme pod vplyvom prečítaných starších spišských zemských kľúčov, vytvoril kompilát nazvaný Opisanie ciekawe gór Tatrów z roku 1657. S týmito zemskými kľúčmi kutali vo V. T. ľudia presvedčení o ich pravdivosti ešte začiatkom 20. stor.
|
