- Rútivé - prepadávaním sa stropov podzemných priestorov. Sú najslabšie.
- Sopečné - spôsobujú ich tlaky explózií magmy pri erupčnej činnosti vulkánov a predstavujú asi 7 % z celkového množstva zemetrasení. Obyčajne sa obmedzujú len na blízke okolie vulkánov a nemajú takú intenzitu ako tektonické zemetrasenia.
- Tektonické - spôsobujú napätia v okrajových častiach blokov litosféry zemského plášťa či kôry, ktoré sú oddelené od seba zlomami. Tektonický pôvod má okolo 90 % zemetrasení.
Intenzita sa meria podľa troch stupníc. Mercalli - Cancani - Siebergova (MCS) stupnica má 12 stupňov, Medvedev - Sponheuer - Kárníkova (MSK) stupnica má tiež 12 stupňov. Richterova stupnica má 9 stupňov. Je najčastejšie používaná, založená na základe maximálnych amplitúd povrchových alebo objemových vĺn zaregistrovaného zemetrasenia. Meria sa seizmografmi.
Na území V. T. a v ich okolí zaznamenali zemetrasenia iba kronikári podtatranských miest. Prvé v roku 1590, v roku 1662 spojené s prietržou mračien, kedy sa i s vodou stekajúcou zo svahov Slavkovského štítu zrútilo do Veľkej Studenej doliny množstvo eróziou uvoľnenej horniny. Vtedy vznikla aj legenda o zrútení sa vrchola Slavkovského štítu a jeho znížení o takmer 300 metrov. Ďalší záznam o zemetrasení bez škôr je z roku 1876. Posledné slabšie zaznamenali 21. 10. 1901.
Karpaty a teda aj V. T. sú tektonicky stále živé, takže ďalšie zemetrasenia môžeme očakávať.
