|
Leží v nadmorskej výške 1545 m v najväčšom a najhlbšomkarovom kotli Doliny Bielej vody kežmarskej, pod najväčšou tatranskou stenou - S stenou Malého Kežmarského štítu, prahmi Veľkej a Malej Zmrzlej doliny a Jastrabou vežou. Má rozlohu 1,770 ha, dĺžku 188 m a šírku 136 m. Hĺbka je 4,5 m. Na jeho piesčitom dne sú viditeľné vývery vody, ktoré v minulosti skúmali už žiaci Kežmarského lýcea pod vedením Juraja Buchholtza ml. V roku 1565 na Turíčny sviatok boli pri plese kežmarskí mešťania, doprevádzajúci hradné panstvo Laských. Tento výlet sa považuje za prvý turistický vo V. T. Z konca 17. stor. sa traduje povesť o mládencovi, synovi kuruckého grófa Thökölyho, ktorý sa vydal na Jastrabiu vežu pre “carbuncul” - drahokam, ktorý sa trblietal na jej vrchole. Keď ho mládenec dosiahol, blesk ho údajne zrazil z Jastrabej veže do Zeleného plesa, ktoré v tom čase siahalo až po steny veže. Mládenec i s drahokamom, zeleným karbunkulom, spadol do plesa a to od drahokamu získalo zelenú farbu. Gróf Thököly dal údajne prekopať časť čelnej morény, aby znížil hladinu plesa a vylovil telo svojho syna. V roku 1880 mal UKS hotový plán na obnovenie hrádze v čelnej moréne, ale neboli peniaze...
Dnes na moréne nad plesom stojí Chata pri Zelenom plese a vedie okolo neho červeno značený chodník časti Tatranskej magistrály zo Svišťovky na Biele pleso a žlto značený chodník z Bielej vody na Jahňací štít.
|
