|
Je miera zaťaženia krajiny antropogénnym vplyvom - dielami, látkami a činnosťou, pri ktorej sa stabilita pôvodnej krajinnej štruktúry nenarúša, nevznikajú v nej inverzibilné zmeny a krajina je schopná priebežne sa regenerovať a nemení svoju štruktúru, ráz i potenciál. Ľudská činnosť rôznorodo zaťažuje každú krajinu - stavbami, emisiami, imisiami, úbytkom vody, komunálnymi odpadmi, chemickými látkami používanými v poľnohospodárstve, odlesňovaním, orbou, melioráciami, pretváraním životných podmienok vo veľkých územiach, likvidáciou pôvodných prírodných vzťahov a potravinových pyramíd a pod.
Ak iontenzita týchto činností prekračuje zaťažiteľnosť krajiny, jej štruktúra a rovnováha sa mení v neprospech samotného človeka. Poznanie miery zaťažiteľnosti krajiny je dôležité pre poznanie krajinného potenciálu. Tento problém sa v súčasnosti zreteľne črtá i v TANAPe a jeho okolí, kde doteraz nie je stanovená a akceptovaná zaťažiteľnosť krajiny ako chráneného, tak i ochranného územia TANAPu. To sa prejavuje neustálymi stratami pri využívaní tohto krajinného potenciálu.
|
