|
Veľhorský krajinný podcelok Západných Karpát, ležiaci vo vrchole ich oblúka. Od Ľaliového sedla na Z sú pokračovaním Východných - Vysokých Tatier. Tiahnu sa v smere V - Z v dĺžke 32 km, pričom skutočná dĺžka kľukatého hlavného hrebeňa je 35 km. Šírka horstva je 16 km. Najvyšší bod hlavného hrebeňa predstavuje Baníkov (2178 m. n. m.)
Horstvo je tvorené asymetrickou, na S sklonenou klinovitou hrasťou, pričom najvyššie vrcholy sú v J rázsochách hrebeňa na vyššie vyzdvihnutej J strane. I preto sú S rázsochy hrebeňa až o 260 m nižšie. Na Z ukončuje horstvo Sivý vrch (1806 m. n. m.), na V Suchý Beskyd (2012 m. n. m.). Najvyšším vrcholom je Bystrá (2248 m. n. m.). Štvrtinou svojho územia ležia Západné Tatry v Poľsku.
Geologická stavba je pomerne pestrá. Jadro tvorené kryštalickými bridlicami je obalené po S strane zvrásnenými druhohornými sedimentmi. Charakteristický je aj bohatý jaskynný systém v druhohorných vrstvách. Teploty zaraďujú Západné Tatry do chladnej oblasti. Snehová pokrývka trvá 160 až 200 dní. Vody Západných Tatier odtekajú do Oravy, Váhu a Dunajca. Je tu 23 menších plies ľadovcového pôvodu.
Západné Tatry boli začlenené do TANAPu 1. 4. 1987, dovtedy boli len jeho ochranným územím. Predstavujú typ vysokohorskej krajiny s ochranárskou a lesohospodárskou funkciou, so stále väčším podielom rekreácie a športu na úkor hodnoty ich prírodného prostredia.
|
