|
Umelé zakladanie lesných porastov na lesných i nelesných pôdach. Najstaršie doklady o zalesňovaní na území Slovenska pochádzajú z jeho juhu, keď pri Kostolných Kvačanoch (Žitný ostrov) siali už roku 1243 žalude s úmyslom založiť dubový les.
Na území vyvstala potreba zalesňovania až v 18. stor. v dôsledku rozvoja banskej a hutníckej činnosti, čo bolo spojené i s pálením dreveného uhlia. Návod na umelú obnovu lesa z tohto obdobia predstavuje inštitúcia prefekta Likavsko - hrádockého komorského panstva “Gensak” z roku 1767. Do tohto panstva spadala v tom čase i Tichá a Kôprová dolina. Najväčší rozmach zalesňovania sa v Tatrách rozbehol až po uzákonení Tatranského národného parku. Rozbehlo sa zalesňovanie delimitovanej pôdy i rekonštrukcia hornej hranice lesa. Do hospodárskych plánov boli zahrnuté i zmeny druhovej skladby porastov v prospech najmä listnatých drevín. Smrek mal v tridsiatych rokoch 20. stor. v Tatrách 80-percentné zastúpenie, avšak na konci storočia už to bolo len 65 %. Zvyšok porastov tvoria iné dreviny, listnáče z toho predstavujú 4 %. Zásoby dreva vzrástli zo 136 kubických m/ha na 175 kubických m/ha. Stav holín bol pred rokom 1995 o 86,1 % vyšší. Od roku 1948 bolo na území TANAPu zalesnených celkom 18 tis. ha.
Súčasné hmyzové kalamity výmery holín i zalesnených plôch podstatne spochybnia aj uvedené údaje.
|
