|
|
Stránka ocenená katalógom Tatry.ORG
© webmaster
|
|
|
Vysoké Tatry > Horopis Tatier
|
| VIDLOVÝ HREBEŇ |
|
Úsek bočnej rázsochy vysokotatranského hrebeňa medzi Lomnickým a Kežmarským štítom. Tiahne sa v oblúku ponad JV ležiaci Cmiter (najvyššie poschodie Skalnatej doliny) a oddeľuje ho od SZ ležiacej Medenej kotliny (najvyššej časti Veľkej Zmrzlej doliny). Na JZ začína Medenou štrbinou, ktorou na Lomnický štít vyúsťujú Medené lávky, ktorými niekedy v rokoch 1760 - 1790 vystúpili kežmarskí hľadači pokladov Fábryovci na Lomnický štít Na JV pokračuje Medeným múrom napájajúcim sa cez nevýraznú Nižnú Medenú štrbinu na Západnú Vidlovú vežu (asi 2480 m. n. m.), z nej hrebeň prudko spadá do Vidlového sedla (2413 m. n. m.), z neho prudko hore na veľkú Vidlovú vežu (2522 m. n. m.), ktorá poslúžila ako ústredný motív slovenského filmu “Medená veža”. Z nej hrebeň schodovite zbieha do Lievikovej štrbiny a z nej nahor naa Východnú Vidlovú vežu. Odtiaľ hrebeň už k JV opäť zbieha do Kežmarskej štrbiny (2463 m. n. m.) a z nej cez výšvih hrebeňa na 2558 m. n. m. vysoký Kežmarský štít. Prvý horolezecký priestup Vidlovým hrebeňom urobili 6. 9. 1906 A. Znamiecki a J. Marusarz. Prvý zimný priestup 20. 4. 1935 vtedajší chatár a vodca zo Zeleného plesa Mathias Nitsch s klientami G. Haffnerom a A. Schmidtom.
Názov “Vidlový” môže pochádzať z tvaru vrcholov a hrebeňa pripomínajúceho vidly (po nemecky Gabel). Je to dosť bujná obrazotvornosť, ale najstaršie pomenovanie je z Buchholtzovej panorámy Tatier z roku 1717 v latinčine “Turres - veže”.
|
|
|
