|
|
Stránka ocenená katalógom Tatry.ORG
© webmaster
|
|
|
Vysoké Tatry > Flóra
|
| ALPÍNSKY STUPEŇ |
| Nazývaný tiež hôľny stupeň. Je to horizontálna vrstva vegetačného krytu pohoria, podmienená nadmorskou výškou, zemepisnou šírkou a stanovištnými podmienkami. V Tatrách je jeho dolná hranica umelo znížená zásluhou pastierskych aktivít z minulosti. Začína sa v nadmorskej výške 1800 m a končí vo výške 2300 m. Jeho rozloha, spolu so subniválnym stupňom, ktorý na neho v 2300 m nadväzuje, je v TANAPe 15 071 ha. Rozprestiera sa najmä v dnách dolín, po úpätiach a svahoch horských hrebeňov, na spevnených suťoviskách, ľadovcových karoch, morénach a miernejších chrbtoch hrebeňov a štítov. Charakteristické sú tu rozsiahle porasty nízkych tráv, bylín a kríčkovitých či plazivých foriem drevín. Nachádzajú sa tu tundrové spoločenstvo rastlín a živočíchov, väčšina najvzácnejších druhov - glaciálnych reliktov a endemitov. Vyskytujú sa tu však aj kozmopolitné druhy a častý je výskyt druhov, ktoré sú bežné v podhorskom stupni kultúrnej stepi (hraboše, zajace, srny a pod.). Najvýraznejšími predstaviteľmi zo živočíchov sú tu kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský, hrabáč tatranský, hraboš snežný tatranský, ľabtuška vrchovská, vrchárka červenkavá, murárik červenokrídly, večernica severská, žiabronôžka severská, bežec tatranský a mnohé ďalšie druhy stavovcov i bezstavovcov. V alpínskom stupni leží väčšina tatranských plies. V závislosti na pôdnom podklade je i bohatosť flóry alpínskych lúk. Najpestrejšia je na vápencových a dolomitových podložiach, chudobnejšia na kyslých, žulových. Od rias, húb, cez lišajníky, machy, cievnaté rastliny až po zakrpatené dreviny. Najtypickejšími predstaviteľmi sú kozince, všivce, ostropysky, rožec jednokvetý, silenka bezbyľová, veternica narcisokvetá a iné. |
|
|
