|
Bol turistickou organizáciou založenou 10. 8. 1973 v Starom Smokovci. Jeho maďarský názov bol Magyarországi Kárpáttegyesület - MKE a cieľom bol rozvoj turistiky, lyžiarstva a horolezectva najmä na území V. T.
Myšlienka na jeho založenie vznikla na Spiši medzi miestnou inteligenciou. Boli to predovšetkým profesori kežmarského a levočského gymnázia František Dénes a Samuel Roth, lekári, smokovecký Mikuláš Szontágh, banskoštiavnický Edmund Téry a ďalší. Spolok mal za cieľ aj organizáciu vodcovskej a záchrannej služby v horách a snažil sa o ochranu prírody.
V čase jeho pôsobenia boli vybudované mnohé turistické chodníky, chaty i cesty, na ktorých udržiavali jeho členovia turistické značenie. Spolok mal 26 odbočiek - sekcií, z ktorých k najaktívnejším patrila sliezska sekcia z Vroclavi pod vedením Dr. Augusta Otta.
Vedenie spolku malo od počiatku v roku 1873 sídlo v Kežmarku až do roku 1883, kedy sa postavilo Karpatské múzeum v Poprade Potom sa presťahovalo do levoče, kde od roku 1884 bolo až do roku 1891. Po smrti Samuela Rotha sa ujal predsedníctva spolku spišský župan gróf Albín Csáky a sídlo spolku sa presunulo do Spišskej Novej Vsi. V tomto období bola preferovaná štátna maďarská politika s ideou jedného národa a zo spolku museli odísť najmä panslavisticky sa prejavujúci horskí vodcovia. Taktiež bola ochromovaná činnosť liptovskej sekcie MKE v Liptovskom Sv. Mikuláši. Pod zámienkoupotreby ovládať slovom a písmom nemecký a maďarský jazyk boli tak vyradení takmer všetci slovenskí horskí vodcovia a zostali iba spišskí Nemci.
V roku 1891 i v dôsledku zmeny vo vedení MKE vznikol v budapeštianskej sekcii nový turistický spolok Magyar turista egyesület - MTE a v roku 1909 Budapesti egyetemi turista egyesület - BETE, ktoré sa začali špecializovať na vysokohorskú turistiku a horolezectvo vo V. T. Vedenie MKE zostalo v Spišskej Novej Vsi až do rozpadu Rakúsko - Uhorska v roku 1918, kedy sa rozpadol i MKE. V roku 1920 sa za jeho nástupníka vyhlásil spišskonemecký Karpatenverein, ktorý zanikol až v roku 1945.
|
