|
|
Stránka ocenená katalógom Tatry.ORG
© webmaster
|
|
|
Vysoké Tatry > Horopis Tatier
|
| TRIBŠSKÉ |
| Je to SV časť plytkej a strmej bočnej doliny nad Bielovodskou dolinou, tiahnúce sa v Z úbočiach Holice (1628,2 m. n. m.) a Zadnej Kopy (1673,6 m n m.). Oba tieto vrcholy ležia v SZ hrebeni vybiehajúcom z Javorinskej Širokej cez Zámky (2010 m. n. m.) a Horvátov vrch (1901,7 m. n. m.). Túto časť bývalého Dunajeckého panstva v čase existencie Uhorského štátu vypásali dobytkom, najmä ovcami, obyvatelia spišskej dediny Tribš, ktorá je, okrem najstaršieho zachovaného dreveného kostolíka z roku 1567, rodiskom nestora tatranskej turistiky Františka Déneša (1845). Po vzniku Česko - Slovenska, keď sa viaceré severospišské obce dostali do Poľska z moci rozhodnutia veľvyslancov v Spa, odkúpila od kniežaťa Hohenloheho v roku 1923 časť niekdajších tribšských pasienkov Pasienkárska spoločnosť zo Ždiaru. V roku 1924 vstúpil do platnosti Krakovský protokol, ktorý umožňoval ďalšie pasenie i obyvateľom severospišských obcí, ktoré boli za Tešínsko “vykompenzované” do Poľska. Po Tropovcoch (Imrich, Ján a Pavol), ktorí boli členmi Pasienkárskej spoločnosti v Ždiari, zostali na Tribšskom dodnes pomenované Tropove polianky. Tribšania, ale i Čiernohorci a Jurgovčania pásli na Tribšskom svoje ovce do roku 1945. |
|
|
