|
Je pravostrannou odnožou v závere Kôprovej doliny. Je dlhá 3,7 km a prebieha v smere JV - SZ. Ohraničujú ju hrebene Kôprovského štítu (2363,3 m. n. m.) a Čubriny (2378 m. n. m.). Na J ju od Hlinskej doliny oddeľuje Prostredný chrbát končiaci na Kôprovom štíte. Od V jeho SV hrebeň smeruje cez Temnosmrečianske sedlo, Čubrinku (2310 m. n. m.) na Čubrinu. Z nej pokračuje ohraničenie doliny hlavným hrebeňom V. T. na SZ cez Chalubinského vráta (2029 m. n. m.) na Hrubý štít (2172,1 m. n. m.) a z neho cez Vyšný Kostúr (2083 m. n. m.) a Nižný Kostúr (2055 m. n. m.), Liptovské múry, Čiernu lávku až po Východnú Kotolnicu (1968 m. n. m.). Ďalej sa hlavný hrebeň tiahne už ponad Kobyliu dolinku.
Najvyšším poschodím doliny je sutinový kar Piargovej dolinky. V nej sa pod Druhým mníchom nachádza vysychajúce pliesko neoficiálne nazývané Piargové oko. Do nižšieho poschodia spadá 130 m vysoký, strmý sutinový svah z veľkých balvanov. Pod ním leží Vyšné Temnosmrečianske pleso v 1716 m. n. m. Jeho hladina zaberá 5,55 ha, objem je 260 tis. m kubických, má hĺbku 20 m, dĺžku 408 a šírku 195 m. Pleso má podpovrchový prítok. Povrchový odtok je prvou časťou Temnosmrečianskeho potoka. Ten prekonáva niekoľkými zákrutami a kaskádami prevýšenie 42 m a po asi 400 m vteká do Nižného temnosmrečianskeho plesa (dávnejšie nazývané aj Pribylinské). Toto v poradí tretie najväčšie tatranské pleso v slovenskej časti má plochu 12,01 ha, objem 1 440 tis. m kubických, s maximálnou hĺbkou 37,8 m. Dĺžka plesa je 525 m a šírka 360 m. Hĺbku sa pokúšal zmeraťuž v roku 1750 z tam prineseného člna liptovský zeman Juraj Pongrác.o Nenameral dno, pretože mal zrejme krátku šnúru a jeho meranie “potvrdzovalo” názor, že tatranské plesá sú spojené s morom. Rok po ňom (26. 8. 1751) prišiel na toto pleso skúmať “príliv a odliv” Jakub Bucholtz. Aj tu prenocoval, no za dva dni pozorovania nezistil príliv a odliv - a mýtus padol. Povrchový odtok z tohto plesa je pokračovaním Temnosmrečianskeho potoka.
Dolinný prah Nižného Temnosmrečianskeho plesa, ktorý je takmer 200 m vysoký, prekonáva Temnosmrečiansky potok Vajanského vodopádom, ktokrý má výšku okolo 50 m. V najnižšom poschodí doliny sa v 1505 m. n. m. vlieva do Temnosmrečianskeho potoka Kobylí potok. Od tohto sútoku sa na dne doliny rozprestiera niekoľko rašelinísk s porastami vlhkomilnej flóry. Červeno značený turistický chodník, vedúci od rázcestia pod Kobyliou dolinkou až k Nižnému Temnosmrečianskemu plesu, tu vedie po drevených mostíkoch ponad mokriny. Tie sú zrejme v miestach, kde sa v minulosti čerila hladina ďalšieho, dnes už bývalého plesa. Na JZ okraji tejto močaristej panvy na jeho morénovom svahu začína hustejší porast starého smrekového lesa, ktorý bol v minulosti dôvodom na pomenovanie doliny Temnými smrečinami. Tiahne sa profilom dna celej doliny až po sútok Temnosmrečianskeho a zľava pritekajúceho Hlinského potoka (1384 m. n. m.). Tu sa začína Kôprovský potok ako i Kôprová dolina.
|
