|
Jazykovedne považované (podľa Chaloupeckého (1923) za keltské označenie vysokých, tmavých hôr od árijského slova “tamtra - tatra = hnedý, tmavý”. Podľa maďarského slavistu Melicha sú odvodené od praslovanského termínu pre bralá, skaly - trtri.
Doteraz najstarší doklad obsahujúci názov Tatier je dochovaná donačná listina nemeckého cisára Heinricha IV. z roku 1086, ktorou ohraničuje hranice Pražského biskupstva i horami Tritri. Ďalším je Kosmasova kronika, ktorá spomína vyššie uvedenú listinu v roku 1125, ale už s názvom hôr Tatri. Donačná listina Ondreja II. z roku 1209 spišskému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre obsahuje už i názvy jednotlivých dolín a štítov Tatier.
Najstarším poľským dokladom názvu Tatry je listina krakovkého a sandomierskeho vojvodu Boleslava z roku 1255. Je to vzácnosť, pretože iné, menej slovanské názvy Tatier v staršom poľskom písomníctve a literatúre do prvej polovice 19. stor. sú Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Gorali Tatry nazývali pôvodne iba Hale a kraj medzi Oravou a Spišom Podhalím. V maďarskom písomníctve sú pomenované ako Turtul, Turtur, Tortol a pod., až Tátra. Nemci používali názvy ako Karpathen, Schnee-Gebirge, Zentralkarpathen a pod.
|
