|
V roku 1920 pražský akademický maliar Otakar Štáfl, obdivovateľ Tatier, vyslovil po prvý raz myšlienku nájsť dôstojné miesto, kde by sa umiestňovali pamätné tabule s menami tých, ktorí vo V. T. zahynuli. Prvé predstavy o lokalizácii boli na brehu Štrbského plesa. V roku 1932 vznikla Tatranská komisia Klubu československých turistov a tá sa podujala na realizáciu Štáflovej myšlienky. Veľmi intenzívne a nadšene vstúpil do diania najmä Alojz Lutonský. Pôvodne chceli cintorín situovať na úbočia Patrie v Mengusovskej doline, no tu bola ochranná zóna kamzíkov a Štátna lesná správa nesúhlasila. Napokon takmer náhodou našli Štáfl spolu s Vyskočilovou miesto v limbovom háji pod Z stenou Ostrvy. V júni 1933 odoslala Tatranská komisia KČST žiadosť s patričnou dokumentáciou na Ministerstvo pôdohospodárstva v Prahe. Byrokratická mašinéria podmieňovala povolenie ďalšími rôznymi dokumentmi, súhlasmi, zmenami. Myšlienka však bola silná a jej realizácia sa pripravovala aj popri prieťahoch úradov. V roku 1934 už začali detvianski rezbári Štefan Melich a Jozef Fekiač - Šumný vyrezávať drevené kríže. V apríli 1936 vypracoval architekt Ing. Robert Vosyka návrh a projekt kaplnky. 19. 7. 1936 sa začínajú stavebné práce. Už 28. 8.1936 sa koná kolaudácia kaplnky. Po prvý raz sa na mieste cintorína uskutočnila v roku 1936 dušičková slávnosť horolezcov a turistov, pri ktorej horskí vodcovia položili do kaplnky veniec. V roku 1938 Štáfl dokončil do kaplnky obraz Znášanie zraneného horolezca, a nájomca reštaurácií na Štrbskom Plese Danko dal vyhotoviť oltár z limbového dreva Zvon s nápisom Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu dala odliať Genia Vyskočilová. V auguste1938 vzniklo prvé kuratórium, ktorého predsedom bol František Berkovský. Formálne bol Symbolický cintorín verejnosti odovzdaný počas Tatranských slávností 11. 8. 1940.
V povojnovej históriiprišli časy stagnácie v starostlivosti a tým aj k živelnému umiestňovaniu tabuliek. Najmä v sedemdesiatych rokoch 20. stor. boli snahy odstraňovať symboly a kríže, ba tendencie zlikvidovať cintorín ako celok. Vďaka odvážnym a obetavým ľuďom sa ho podarilo zachrániť.
Symbolický cintorín je v správe Štátnych lesov TANAPu. Je kultúrnou pamiatkou zapísanou v štátnom zozname.
|
