|
(Marmota marmota latirostris) Hlodavec, glaciálny relikt a endemická subspécia. Jeho sídla, či už nory alebo kolónie, sú na hornej hranici subalpínskeho a v dolnej časti alpínskeho pásma. Žije prevažne v skalnom teréne s ostrovčekmi trávnych porastov. V tomto období je vo V. T. a B. T. evidovaných viac ako sto kolónií.
Svišť dosahuje dĺžku okolo 50 cm, naviac je tu dlhý huňatý chvost. Hmotnosť sa pohybuje podľa ročného obdobia od 3 do 8 kg. Táto stúpa na jeseň, kedy sa pripravuje na dlhý zimný spánok. Ten trvá najneskôr od novembra až do apríla a mája. Povrch tela je sfarbený až do tmavohnedej farby. Charakteristické sú hlodáky a predné nohy so silnými a dlhými pazúrmi, ktoré používa ako „ruky“.
Svišť je denným zvieraťom, vychádza na pašu skoro ráno. Je pri vychádzaní z nory veľmi opatrný. Má výborne vyvinuté zmysly, osobitne zrak, čuch a sluch. Charakteristickým zvukovým prejavom je hvízdanie, môže však byť aj iným znakom dorozumenia alebo prejavom radosti.
Živí sa bylinnou potravou. Žije v norách a rozdielne sú letné a zimné nory, ktoré bývajú až dva metre hlboko pod zemou. V nich prezimováva od 5 do 15 zvierat. Nory sú spojené spleťou chodieb. Prirodzenými nepriateľmi svišťov sú orly, ale aj rys a líška. No od nepamäti aj človek opantaný predsudkami o zázračných účinkoch svištej masti. „Vďaka“ tomu sa podarilo zničiť viaceré kolónie (napr. pod Hladkým sedlom). Svištia populácia sa iba s námahou udržiava a tento hlodavec je prísne chránený, no ohrozený.
|
