|
(Delphinium oxysepalum) Je to 10 až 60 cm vysoká trváca rastlina, ktorej priama, ale častejšie riedko rozkonárená stonka vyrastá z hrubého podzemku. Dolná časť stonky nesie široké, dlaňovito troj až päťdielne tupo zúbkaté listy Vrchol stonky je od júla do septembra porastený strapcom piatich až pätnástich modrých až fialových kvetov na dlhých stopkách. Každý kvet má 5 končitých, podlhovastých až kopijovitých bočných kališných lístkov modrofialovej farby. Horný z nich je pretiahnutý do dlhej, na konci zahnutej ostrohy. Korunné lupienky na kvetoch sú brvité, tmavohnedé až černasté. Plody sú mechúriky.
Stračia nôžka tatranská rastie na sutinách žulového, mylonitového i vápencového podkladu. Obľubuje vlhké miesta na brehoch potokov, plies, pri prameništiach, vo vlhkých žľaboch a pod. Rastie v subalpínskom až alpínskom pásme. V Európe sa vyskytuje len v Západných Karpatoch. Na V zasahuje až do Prednej Ázie. Vyvinula sa pred poslednou dobou ľadovou a patrí medzi západokarpatské paleoendemity. Je úplne chráneným druhom. Ako všetky rastliny čeľade iskerníkovitých (Ranunculaceae), kam patrí, obsahuje alkaloidy a je jedovatá, najmä jej semená. V montánnom až subalpínskom pásme rastú i ďalšie druhy stračej nôžky.
|
