(Lynx lynx) Mäsožravec, ktorý patrí do čeľade mačkovitých (Felidae). V minulosti takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná hustota zväčšila. Areálom jeho rozšírenia sú najmä hory stredného a severného Slovenska. Má mocné nohy, krátky chvost, sivožltú srsť s čiernymi škvrnami a charakteristické štetky srsti na ušniciach. Jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 35 kg.
Rysí jedinci oboch pohlaví žijú po väčšinu roka samotársky, okrem krátkeho obdobia párenia. Spolu možno vzácne stretnúť iba mladé, čiastočne odrastené jedince, ktoré síce už matku opustili, ale väzba rodinného puta i v záujme ich ďalšieho, dočasného prežitia u nich ešte stále trvá. Rys v našich podmienkach loví najmä podvečer až v noci a nad ránom. Živí sa výlučne mäsom. Loví predovšetkým drobnú zver. Jeho obľúbenou korisťou je však aj srnčia zver a dokáže strhnúť i oslabené a mladé jedince jelenej, či diviačej zveri. Vo V.T. bolo mnoho jedincov tohoto druhu vytlačených z dolnej hranice lesa na hornú hranicu lesa a ďalej až do alpínskeho pásma najmä rozmachom poľovníctva v tatranskom podhorí, ktorý sa udial na základe zmeny vlastníckych pomerov v dôsledku reprivatizačných zákonov. V tomto vysokohorskom prostredí rys loví aj svište a kamzíky. Ku koristi sa prikráda prikrčený, takmer plazením na čo najbližšiu vzdialenosť a potom sa jej zmocňuje skokom. Často na korisť striehne aj z vopred vyhliadnutých vyvýšených miest, ako sú napríklad konáre stromov, alebo skaly.
Domiantnými zmyslami sú sluch , zrak a čuch. Rys je veľmi ostražitý. Ak je človekom od koristi vyrušený, obyčajne sa ku nej zdráha vrátiť a prenecháva ju krkavcom a líškam. Rysy sa pária vo februári. Rysica je gravidná 10 týždňov, kotí 2 – 3 slepé mláďatá, ktorým sa po 16 dňoch otvárajú oči. Po troch mesiacoch ich matka zaúča lovu. Mladé žijú s matkou do najbližšieho párenia.
Rys je chránený, v biocenózach plní významnú ekologickú funkciu, no jeho pôsobenie v alpínskom pásme a to najmä lov dnes ubúdajúcich svišťov a kamzíkov vyvoláva čiastočné obavy.
|