Súbor rastlinných organizmov alebo spoločenstiev žijúcich na určitom území. Stav rastlinstva na určitom území je výsledkom pôsobenia biotických a abiotických činiteľov. Podľa charakteru zloženia a zachovalosti rastlinného krytu jestvuje pôvodné rastlinstvo (rástlo na území ešte pred zásahom človeka do prírody), prirodzené rastlinstvo (je v rovnováhe s prostredím a na druhovom zložení sa prejavuje malý vplyv človeka) a náhradné rastlinné spoločenstvo (po veľkom zásahu človeka). Významná je pásmovitosť podľa makroklimatických pomerov (päť hlavných vegetačno - klimatických zón) a podľa nadmorskej výšky (päť vertikálnych vegetačných stupňov).
Rastlinstvo Tatier má typický horský a vysokohorský charakter. Druhovo je veľmi bohaté. Rastie tu okolo 900 druhov siníc a rias, okolo 1000 druhov lišajníkov, 800 druhov machorastov a okolo 1300 druhov cievnatých rastlín. Sú medzi nimi viaceré tatranské endemity (37 druhov), západokarpatské endemity (41 druhov) a karpatské endemity (57 druhov).
Pre V. T. a B. T. sú charakteristické rovnako nelesné, ako aj lesné spoločenstvá. Na tomto území sú desiatky nelesných spoločenstiev, lesné rastlinné spoločenstvá predstavujú 35 rôznych druhov.
|