|
Bočná dolina Kôprovej doliny, tiahnuca sa 3 km V smerom. Leží medzi hrebeňmi Hrubô, ktorý ju uzatvára od SV, od V až JV je to masív Hrubého vrchu (2428 m. n. m.), Furkotského štítu (2403 m. n. m.) a Ostrej (2351 m. n. m.). Od J hrebeň z Ostrej na Krátku (2375 m. n. m.) a cez Špáru na Rameno Kriváňa (2395 m. n. m.). Z neho cez SZ hrebeň Krivánskych veží, ktorý ju ohraničuje od JZ až na Malú krivánsku strážnicu (1897 m. n. m.), ktorej steny a svahy spadajú na Z do Kôprovej doliny.
V ľadovcových karoch doliny ležia tri Terianske plesá - Vyšné (2124 m. n. m.), Malé (2115 m. n. m.) a Nižné (1941 m. n. m.). Toto je hlboké 47,2 m a má rozlohu 5,47 ha. Vyteká z neho Nefcerský potok. Ten prekonáva smerom do Kôprovej doliny dolinný prah, na ktorom vytvára 80 m vysoký Kmeťov vodopád.
Názov doliny je zrejme odvodený od priezviska neftzer. V roku 1695 bol správcom kráľovských majetkov, medzi ktoré patrila aj Kôprová dolina, Leonard Ján Neftzer. Jeho nástupcom od roku 1699 Jakub Ján Neftzer. V roku 1732 sa stal prefektom liptovskohrádockých kráľovských majetkov Wolfgang Konrád neftzer, ktorý na tomto poste zotrval až do roku 1762. Do úvahy možno vziať i priezvisko Neftzer, ktoré patrilo baníkovi, ktorý sa v týchto končinách ocitol po baníckom povstaní v okolí Banskej Bystrice, či ďalšom Neftzerovi, ktorý vraj v tejto doline po baníckej alebo poľovníckej činnosti zahynul. Terianska dolina je asi pôvodný slovenský názov a dodnes ho nesú plesá tejto doliny.
|
