|
Leží v Belianskych Tatrách, nad osadou Tatranská Kotlina, na S úbočí Kobylieho vrchu v triasových vápencoch. Pôvodný vchod bol vo výške 972 m. n. m., terajší je umelý v 890 m. n. m.
Prvé stopy pohybu človeka v jaskyni sú z rokov 1718 a 1731. Týmito rokmi sú označené, uhľom písané mená na stenách vo vnútri. Za oficiálny deň “objavenia” jaskyne je však považovaný až 5. august 1881. “Objaviteľmi” boli belianski poľovníci Július Husz a Ján Britz, Verbovský a Kaltstein. Pre širokú verejnosť bola jaskyňa slávnostne otvorená 6. augusta 1882.
Dĺžka jaskyne je 1752 m, z toho viac ako 1 km je sprístupnený. Pozoruhodná je bohatá kvapľová výzdoba stalagmitov, stalaktitov, sintrových kaskád, záclonovitých závesov, nástenných vodopádov. Pozoruhodné sú najmä až 30 m vysoké dómy. Zrútený dóm, Biely dóm, Vodopádový dóm, Hudobná sieň , Hlboký dóm a ďalšie Na dne sú početné jazierka, v ktorých žijú biele kôrovce rodu Bathynella chapuisi a chvostoskoky radu Colembolla. Jaskyňa je i útočiskom viacerých druhov netopierov, najmä rodu N. obyčajného – Myotis myotis , N. ostrouchého – Myotis blythi, N. fúzatého, - Myotis mystacinu ale i ďalších. Vyskytujú sa v nej i rôzne druhy hlodavcov. V roku 1896 bola jaskyňa elektrifikovaná ako vôbec jedna z prvých v Európe. Vnútorná teplota v jaskyni je okolo 6 stupňov Celzia, vlhkosť vzduchu 93 –97 %. Je otvorená pre verejnosť podľa časového harmonogramu a ročne ju navštívi niekoľko desaiatok tisícov návštevníkov.
|
