|
Diaľkový turistický chodník, v súčasnosti dlhý 46,2 km, červeno značkovaný, ktorý traverzuje J doliny a svahy V. T. Až do uzatvorenia B. T. pokračoval po ich hrebeni. Začína sa v osade Podbanské a v smere na V pokračuje k Jamskému plesu, Štrbskému plesu, Popradskému plesu, odtiaľ vystupuje do Sedla za Ostrvou (1959 m. n. m.), pokračuje pod Tupou, Štôlskou dolinou a Končistou k Batizovskému plesu a Velickému plesu. Ďalej pokračuje na Hrebienok, okolo Starolesnianskej poľany a Obrovského vodopádu vystupuje ku Skalnatému plesu a ďalej k svojmu najvyššiemu bodu v Sedle pod Svišťovkou (2023 m. n. m.). Odtiaľ zostupuje k Zelenému plesu kežmarskému a pokračuje k Veľkému Bielemu plesu, kde sa končí. Magistrála bola budovaná postupne. Otcom myšlienky bol Hugo Jeltsch v roku 1903. Táto myšlienka bola oživená o 20 rokov neskôr v časopise Krásy Slovenska. Základnou ideou bolo spojenie existujúcich už chodníkov a tejto náročnej činnosti sa ujal KČST, ktorý sa stal aj investorom dobudovania. Samotnú prácu na stavbe chýbajúcich chodníkov a vylepšovaní existujúcich vykonávali predovšetkým vojaci, ale aj samotní turisti. Najväčší nápor prác bol v rokoch 1931 - 1937, no posledná väčšia korektúra (okrem uzatvorenia úseku od Veľkého Bieleho plesa do Tatranskej Kotliny) sa udiala v roku 1949 pri čiastočnej zmene trasy medzi Batizovským a Velickým plesom.
Viaceré úseky niesli načas mená svojich budovateľov alebo mecenášov či osobností Tatier, ale najčastejšie používaný je názov Tatranská magistrála.
|
