|
Je štvrtým najvyšším štítom V. T. a Karpát. Svojimi 2628 m. n. m. je však najvyšším štítom hlavného hrebeňa V. T.
Leží v uzávere Malej Studenej doliny, ktorú uzatvára takmer 300 m vysokou V stenou, cenenou horolezcami pre jej pevnú skalu. Mal v minulosti viacero názvov. Prvá zmienka o ňom je z roku 1717. V Buchotlzovej kronike je uvedený ako Mons Anserinus. Tatranskí zlatokopovia ho napr. pomenovali pre jeho kľúčovú polohu, uzatvárajúcu okolité doliny, Vrchom siedmich rígľov. V jeho masíve je ľadovcami vyhĺbených sedem karov. Malá Studená dolina predstavuje dva, Javorová dolina ďalších päť.
Samotný vrchol Ľadového štítu je v hlavnom hrebeni vymedzený na kratšom úseku. Od Malého Ľadového štítu (2603 m. n. m.) ho na Z oddeľuje Ľadová štrbina a od Zadného Ľadového štítu (2507 m. n. m.) na V Ľadová priehyba. Pod Zadným Ľadovým štítom sa na S začína horný kotol Ľadovej dolinky. Na JZ sú tieto ohraničené SZ bočným hrebeˇnom, vybiehajúcim zo Zadného Ľadového štítu - hrebeňom Ľadových veží. Končia sa nad Javorovou dolinou, pod Ľadovým hrbom, na Kapolkovej. Tento názov je odvodený od priezviska na Spiši pomerne častého, ktorého nositeľom nebol len vtedajší majiteľ, pastier či užívateľ tamojších pasienkov Javorovej doliny, ale napr. i dlhoročný chatár Téryho chaty a spisovateľ Belo Kapolka.
Najstarší dochovaný záznam o výstupe na Ľadový štít uvádza dátum 31. 8. 1843, kedy britský prírodovedec John Ball v doprovode jurgovských pastierov, medzi ktorými sa ako známy predpokladá len Ján Budz - Lysý Jonek , vystúpil na jeho vrchol zo Zadnej Javorovej doliny cez Suchý žľab. Ľadový štít je i významnou botanickou lokalitou s veľmi pestrou vysokohorskou flórou. Pre horolezcov poskytuje širokú škálu možností s výberom ciest podľa obtiažností, druhu a dĺžky od skalkárskych extrémov až po snehovo - ľadové veľhorské túry.
|
