|
(2632 m. n. m.) Tretí v poradí najvyšších tatranských končiarov (za Gerlachovským štítom a Gerlachovskou vežou) Nachádza sa vo V časti V. T. Od Lomnickej vežičky je oddelený Sedielkom pod Lomnickým, od Vidlového hrebeňa Medenou štrbinou. Je pravdepodobné, že na Lomnický štít vystúpili niektorí z hľadačov pokladov alebo baníci. No prvenstvo patrí členom kežmarskej rodiny Fábryovcov, ktorí i v Medenej kotlinke robili banícke pokusy. Prvým známym turistickým výstupom bol výstup Roberta Townsona z Anglicka, ktorému spoločníkov robili v roku 1793 dvaja lovci kamzíkov zo Starej Lesnej.
Lomnický štít sa stal od začiatku 20. stor. cieľom horolezcov. Pre nich bola príťažlivá najmä Z stena. Prví jej ľavou časťou vystúpili v roku 1929 A. Kenar, W. Stanislawski a A. Stanecki. V roku 1930 vlastnou cestou na vrchol vyliezli W. Birkenmajer a W. Kupczyk. Najznámejšia horolezecká cesta “Hokejka” bola dvojicou F. Plšek - V. Zachoval zdolaná v roku 1950. Prvý zimný výstup uskutočnil na vrchol v roku 1891 T. Wundt a vodca J. Horvay. Dvojica slovenských horolezcov A. Puškáš a L. Szabó uskutočnila v roku 1951 prvý zimný výstup Z stenou cestou Birkenmajera.
Od roku 1941 je v prevádzke pre verejnosť kabínová lanová dráha, ktorá až do roku 1956 patrila ako technický unikát medzi lanovky s najdlhšou trasou lana bez podpery . Lanovka umožnila na Lomnickom štíte postupne vybudovať meteorologickú stanicu a astrofyzikálne observatórium SAV. Samotné observatórium je v prevádzke od roku 1962.
Z turistického a lyžiarskeho hľadiska je významná pod Lomnickým štítom Skalnatá dolina so Skalnatým plesom. Na J úbočí štítu pramenia Skalnatý a Chotárny potok. Významné je aj Lomnické sedlo medzi Lomnickým štítom a Lomnickým hrebeňom. Je známym lyžiarskym terénom a konečnú stanicu má v ňom sedačková lanovka.
|
