|
Dolina Vysokých Tatier spadajúca z hlavného hrebeňa na J v dĺžke takmer 5,5 km, až do jej rozplynutia sa v ľadovcových nánosoch Popradskej kotliny. Viacstupňová dolina oddelená prahmi, silne poznačená modelovaním ľadovcom, so zachovanou bočnou morénou ľadovca, ako i nunatakom - Kostolíkom (2251 m. n. m.) - skalnou vežou v hornej časti dna doliny.
Zo siedmich plies tejto doliny je najväčším 3,48 ha veľké a 12 m hlboké Batizovské pleso (1879 m. n. m.), okolo ktorého vedie aj Tatranská magistrála. Najvyššie sú Batizovské oká (medzi Kostolíkom a stenami Zadného Gerlachu) na najvyššej terase doliny (okolo 2200 m. n. m.). Ich počet kolíše podľa intenzity zrážok. Najčastejšie sa udržia tri. Najnižším je Čierne pleso asi v 1240 m. n. m.
Hlavný hrebeň, ohraničujúci na S Batizovskú dolinu, tiahne sa v smere V - Z od Zadného Gerlachu (2616 m. n. m.) cez Batizovský štít (2448 m. n. m.) až po Popradský ľadový štít (2390 m. n. m.). Bočné rázsochy, vybiehajúce z hlavného hrebeňa na J, sú: na V Gerlachovská rázsocha, s najvyššími vrcholmi Vysokých Tatier, prebiehajúca zo Zadného Gerlachu cez Gerlachovský štít (2655 m. n. m.), Gerlachovskú vežu (2642 m. n. m.), Kotlový štít (2601 m. n. m.), Urbanove veže a Dromedárov hrb (2370 m. n. m.) na Suchý vrch (1792 m. n. m.). Z rázsocha Končistej vybieha na J z Popradského ľadového štítu cez Drúk (asi 2395 m. n. m.), Vežu nad Ľadovým plesom, Malú Končistú (2450 m. n. m.), Kahulskú vežičku, Prostrednú Končistú, Štôlsku vežu (2463 m. n. m.), Končistú (2535 m. n. m.) s tzv. Nákovou, Pastrnákove zuby a ďalej klesajúcim už nevýrazným hrebeňom na Z od Vyšných Hágov.
|
