|
JZ dolina V. T., zbiehajúca z hlavného hrebeňa. Oddeľuje rázsochu Liptovských kôp a Liptovskej Krížnej od rázsochy Kriváňa. Vznikla na priečnom tektonickom zlome horstva a domodeloval ju asi 12,5 km dlhý a 250 m hrubý ľadovec, ktorý bol na J strane Tatier najmohutnejší.
Dolina začína pod hlavným hrebeňom V. T. - 2378 m. n. m. vysokou Čubrinou - Piargovou dolinkou ako najvyšším poschodím Temnosmrečianskej doliny, v ktorej ležia Temnosmrečianske plesá (1710 m. n. m. Vyšné a 1674 m. n. m. Nižné). Sú prameňom 12,7 km dlhého Kôprovského potoka, hlavného toku doliny. Potok spadá prahom z Temnosmrečianskej doliny Vajanského vodopádom. Pravostranné odnože sú Kobylia dolina, Garajova dolina, Turkova dolina, Srdce, ľavostranné Hlinská dolina, Nefcerka, Kotlina, Škaredý žľab, Banský žľab. Kôprovský potok sa pod Veľkou Pálenicou steká s Tichým potokom (v 967 m. n. m.) a vytvárajú Belú. Plocha povodia Kôprovského potoka je 31 km2 s 30 %-nou lesnatosťou. Táto bystrina má veľmi rozdielne prietoky vody v závislosti od ročných období.
Prvými návštevníkmi doliny boli zrejme pastieri a baníci, prvým známym turistom bol v roku 1750 Juraj Pongrácz, ktorý sa aj pokúsil zmerať hĺbku Nižného Temnosmrečianskeho plesa.
|
