|
|
Stránka ocenená katalógom Tatry.ORG
© webmaster
|
|
|
Vysoké Tatry > Obce
|
| KEŽMAROK |
| Podtatranské mesto, ktoré je historicky, hospodársky a spoločensky úzko späté s V. T. Leží pri rieke Poprad, v nadmorskej výške od 620 po 800 m. Má v súčasnosti okolo 18 tis. obyv. Nálezy svedčia preukázateľne o dosť bohatom staroslovanskom osídlení, najmä v časoch Veľkomoravskej ríše. Archeologické nálezy však dokazujú ešte staršie osídlenie. Vďaka svojej polohe sa Kežmarok zaradil do mestotvorného procesu v 13. stor. Mestské výsady získava v roku 1269. V priebehu 15. stor. už má mesto rad hospodárskych a politických privilégií (kvôli právu skladu napr. Kežmarok viedol mestskú vojnu s Levočou a tá trvala viac ako 100 rokov). Výborná poloha na spojnici ciest z orientu na sever Európy umožnila rýchly rozvoj remesiel a obchodu, toto potom rozvoj školstva a kultúry. Z roku 1463 je aj prvá zmienka o hrade. Práve vzťah medzi mestom a hradom bol príčinou toho, že sa sľubný rozvoj zahatal a medzi hradom a mestom vznikla prakticky najdlhšia známa vojna na našom území (až 250 rokov). Toto trvalo do roku 1701. Politicky pokojnejšie 18. stor. však prinieslo rušivé momenty v podobe živelných pohrôm a epidémií. V čase nástupu priemyslu sa poloha Kežmarku ukázala ako nepriaznivá. Nepomohlo napokon ani vybudovanie železničnej trate z Popradu (1889) a jej následné predĺženie smerom do Podolínca. Centrom kultúrneho života bolo lýceum, ktoré vzniklo v roku 1533. Profesori boli už od 16. stor. iniciátormi prvých vedecko - výskumných výprav do V. T. Kežmarčania uskutočnili prvý opísaný výstup na tatranský štít (Dávid Frölich so žiakmi v júni 1615 pravdepodobne na Kežmarský štít) a z hradu sa uskutočnil aj prvý známy turistický výlet do V. T. (1565 kňažná Beáta laská so skupinou). V meste sa rozvíjalo školstvo i spolková činnosť. Bolo tu aj sídlo UKV a Karpathenvereinu. Až do roku 1960 bol Kežmarok administratívnym centrom, potom bol začlenený do okresu Poprad. Novým územnosprávnym členením krajiny v roku 1996 sa stal opäť okresným sídlom. Naďalej v ňom prevažuje školstvo a kultúra nad priemyslom.. Ten predstavuje iba Tatraľan, a.s., niektoré potravinárske závody a Tatrapoma s licenčnou výrobou lyžiarskych vlekov a sedačkových lanoviek. V meste sú dve významné Národné kultúrne pamiatky, drevený artikulárny ev. a. v. kostol a budova lýcea. Historické jadro mesta je Mestskou pamiatkovou rezerváciou. Sú tu aj ďalšie hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky a z tohto pohľadu patrí mesto k najvzácnejším na Slovensku. Z remeselnej a hospodárskej tradície vzišlo také podujatie, akým sú každoročné trhy historických remesiel, z kultúrnej tradície podujatie Literárny Kežmarok. |
|
|
