Vedná disciplína zaoberajúca sa zobrazovaním javov objektívneho sveta pomocou špecifických matematických a grafických metód. Jej cieľom je spracovanie výsledkov v meraní v teréne a zostavovanie chorografických (mapy v mierkach 1 : 500 000) a tématických máp. Delí sa na teoretickú a aplikovanú, ale existujú aj iné delenia.
Najstaršou dochovanou mapou zobrazujúcou Karpaty je Ptolemaiova mapa Európy z rokov 60 - 168. Najstaršou mapou Slovenska je mapa Hornej Oravy z roku 1550, uložená v Budapeštianskom archíve. Arcibiskupský tajomník Lazar Roseti vytvoril najdokonalejšie mapové dielo 16. stor. - mapu Horného Uhorska (1556). Neskôr, v roku 1786, vyhotovil župný zememerač A. Petráš prvé lesnícke mapy erárnych majetkov Tichej a Kôprovej doliny. Najstaršou samostatnou mapou V. T. je mapa Görana Wahlenberga z roku 1814. Karl Kolbenheyer vydal v roku 1876 geologickú mapu V. T.. V tom roku i Vojenský zemepisný ústav vo Viedni, pod vedením kpt. Sušiča, začal meracie práce na mapy V. T. v mierkach 1 : 40 000, 1 : 75 000 a 1 : 200 000. V roku 1896 vznikla prvá mapa špeciálna 1 : 25 000 a v roku 1906 bola vo V. T. po prvý raz použitá fotogrammetrická metóda.
|