|
Európsky horský systém alpsko - himalájskej sústavy, vyvrásnený počas alpínskeho vrásnenia v období druho a trteťohôr. Tiahnu sa v 1400 km dlhom oblúku s rozlohou viac ako 215 tis. km2, od Karnuntskej brány v Rakúsku (pri Petronell Cartunum) z ľavého brehu Dunaja, až po ich najvýchodnejší výbežok, končiaci na J od Železných vrát (prielom Dunaja karpatským hrebeňom) pri meste Niš v Srbsku. Geologická stavba Karpát je veľmi pestrá a zložitá. Vonkajší S oblúk je tvorený mohutným flyšovým pásmom. Stred a J okraj je tvorený vnútorným oblúkom s viacerými jadrovými pohoriami s kryštalickými jadrami, obklopenými príkrovmi zo sedimentárnych hornín. Vnútorné pásmo Karpát prerazili treťohorné vulkány, pričom Poľana, Vihorlat a Slánske vrchy tvoria rozsiahle horské oblasti. Najvyšším bodom Karpát je Gerlachovský štít (2655 m. n. m.) v najvyššom horstve Karpát V. T., ktoré majú 12 vrcholov presahujúcich výšku 2600 m. V rumunských Južných Karpatoch presahujú horské skupiny výšku nad 2500 m (Vulkánové hory, Sibiuské hory a Fagarašské hory).
Reliéf Karpát, okrem najvyšších horských oblastí, ktoré modelovali ľadovce, je tvarovaný tečúcou vodou, gravitáciou, denundáciou. Do pomoria Čierneho mora patrí 90 % vôd Karpát, zvyšok do Baltického mora.
Karpaty sa delia na Západné, Východné a Južné. Západné Karpaty zaberajú asi tretinu celkovej plochy Karpát. Sú tu sústredené najvyššie vrcholy a najväčšia časť horstva s glaciálnym reliéfom. Sú rozdelené na Vonkajšie (Vobnkajší oblúk) a Vnútorné (Vnútorný oblúk), zahŕňajúci strednú a južnú časť Západných Karpát. Východné Karpaty začínajú Poloninskými Karpatami , ktoré sú pomenovávané i ako Stredné Karpaty. Potom sú to Rumunské Východné Karpaty, Rumunské Južné Karpaty, Banátske Karpaty, Západorumunské Karpaty - Apuseni a Transylvánska zníženina. Celé horstvo je obkolesené výraznými zníženinami. Karpaty sa tiahnu územiami ôsmych štátov.
Rumunsku patrí 115 tisíc km2, Slovensku 37 tisíc km2, Ukraine 21 tisíc km2, Poľsku 19 tisíc km2, Srbsku 9 tisíc km2, Maďarsku 9 tisíc km2, Česku 5 tisíc km2 a Rakúsku 500 km2. Až 65 % plochy Slovenska leží v Karpatoch, pričiom väčšina tejto plochy sú Západné Karpaty a len severozápadný okraj Poloninských Karpát leží na severovýchode Slovenska.
|
