|
Duté priestory v zemskej kôre, vytvorené prirodzeným spôsobom, celkom alebo čiastočne obklopené horninami. Delia sa na: A. Prvotné - vytvorené pri vzniku hornín; B. Druhotné - vytvorené po vznku hornín.
Druhotné sa delia na: Abrázne jaskyne, vzniknuté účinkom vodnej hladiny jazier a najmä morí. Puklinové jaskyne vznikajúce na zlomových puklinách a vrstenatých škálach pri tektonickom posune vrstiev. Rútivé jaskyne, v pozdĺž zlomových a vrstvových puklín v horninách na ich priesečníkoch. Krasové jaskyne, vznikajúce pôsobením vody, jej chemického a mechanického účinku v sedimentárnych horninách. Vodné toky modelujúce podzemné priestory môžeme rozdeliť na:
- autochtónne - miestne, ktoré vznikajú priamo nad krasovým územím a krasovými závrtmi prenikajú do podzemia, kde vytvárajú toky (taký je krasový systém Širokej a Spismichalovej doliny, či B. T., ako i jaskyne Červených vrchov);
- alochtónne - ktoré pritekajú z územia nekrasového a do krasového podložia prenikajú systémom ponorov. Vody týchto tokov pritom vytvárajú riečne jaskyne prevrtávajúce lavice vápencových príkrovových vrstiev. Taký je krasový systém Javorovej doliny - jaskyne Javorinka, Mokrá diera a ďalšie, ktokrých je v tatrách okolo 250.
Jaskyne majú svoj život. Živočíchy prispôsobené životu v stálej tme (triglobity) sú najmä niektoré ryby, obojživelníky a čiastočne i netopiere. Jaskyne boli oddávna obytným priestoromn aj pre človeka.
Najväčšie jaskyne Tatier sa nachádzajú na ich poľskej strane v Červených vrchoch. V slovenskej časti Tatier medzi najväčšie patrí Tristárska jaskyňa v masíve Havrana a jaskyňa Javorinka v krasovom systéme Javorovej doliny.
|
