Význanmné alebo ohrozené časti prírody, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu. Zákon č. 287/94 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v § 12 vymedzuje päť kategórií chránených území: chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, prírodná pamiatka.
Celé územie B. T. a V. T. patrí do kategórie národného parku, je začlenené do Tatranského národného parku (TANAP). V ňom je na území V. T. a B. T. 15 národných prírodných rezervácií. Sú nimi: Batizovská dolina, Bielovodská dolina, Belianske Tatry, Dolina Bielej vody, Furkotská dolina, Javorová dolina, Kôprová dolina, Mengusovská dolina, Mlynická dolina, Skalnatá dolina, Slavkovská dolina, Studené doliny, Tichá dolina, Važecká dolina, Velická dolina. Činnosť v nich i v národnom parku sa riadi ustanoveniami spomenutého zákona.
Prvé pokusy o ochranu prírody siahajú do 19. stor. Boli však sporadické a zameriavali sa predovšetkým na druhovú ochranu živočíchov, príp. rastlín. Zásluhu na tom majú predovšetkým členovia UKS, ktorý toto úsilie vyvíjal od svojho založenia v roku 1873. O plošnú ochranu územia sa po prvý raz pokúsili až výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety 6. marca 1923 zriadením dvoch rezervácií kamzíčej zveri (Kôprová dolina a Zlomisková dolina).
Intenzívnejšie sa k problematike plošnej ochrany a vzniku národného parku vyjadril Krakovský protokol zo 6. mája 1924, na základe ktorého vznikol aj “Projekt prírodného parku tatranského” v roku 1925. Naplnenie ochranárskych cieľov však priniesol až Zákon SNR č. 11 z 18. decembra 1948 o Tatranskom národnom parku.
|