|
Organizácia zabezpečujúca pomoc návštevníkom prírodného prostredia horských oblastí, ktorá sa vyvinula v horských oblastiach vytvárajúcich svojimi prírodnými podmienkami určité ohrozenie pre návštevníkov nachádzajúcich sa v ňom. Vo V. T. je tiež spojená so vznikom horských nehôd, ktoré sú dátované v historických záznamoch. U nás je najstarším záznamom zmienka o smrteľnej nehode spišskobelianskeho richtára Afama kalsteina v roku 1650 na Bujačom vrchu vo Svätojánsku noc. Prvá organizovaná záchranná činnosť sa začala vytvárať so založením UKS v roku 1873.
Zaevidovaní vodcovia sa najprv prísažne zaviazali pomáhať postihnutým návštevníkom na základe župného zákona z Levoče z roku 1881, ktorý ako prvý ustanovoval poloprofesionálnu vodcovskú činnosť s jej právami a povinnosťami. V roku 1882 už boli vodcovia po prvý raz odborne školení pre prvú pomoc a záchranu ľudí v horách.
V roku 1913 sa už v UKS vyšpecifikoval samostatný “Dobrovoľný záchranný komitét”, zameraný na záchranu v horách. Roky 1914 až 1918 rozbili pomery aj v Tatrách. Po vzniku prvej ČSR bol v roku 1919 v Liptovskom Svätom Mikuláši založený “Tatranský spolok turistický”, ktorý bol pre údajné finančné a organizačné dôvody pohltený už v roku 1920 “ Klubem českých-“ a neskôr “-československých turistov - KČST”. V roku 1921 sa však v Spišskej Novej Vsi vytvoril Slovenský horolezecký spolok IAMES. V rámci KČST bola zahrnutá i záchranná činnosť a vykonával ju “Sbor tatranských vodcov z povolania” až do roku 1933, kedy vzniklo “Združenie pre záchrannú službu”. To sa v roku 1937 reorganizovalo na “Spolok záchrannej služby v Tatrách”.
Po vyhlásení autonómie Slovenska bol v Liptovskom Svätom Mikuláši dňa 6. novembra 1938 založený “Klub slovenských turistov a lyžiarov - KSTL”. Združil vo svojej organizácii aj horolezcov, ako aj všetky spolky záchrannej služby. Vo V. T. tak vznikla “Záchranná služba pri KSTL”. Jej činnosť však zabezpečovali najmä príslušníci finančnej stráže ako súčasť pracovných povinností profesionálne a dobrovoľne pracovali ostatní členovia KSTL, najmä chatári a ostatní zamestnanci chát.
Po II. svetovej vojne niekoľko rokov pretrvával existujúci stav. KSTL však v roku 1949 začlenili do jednotnej telovýchovnej organizácie. To však predbehli tatranskí aktivisti i členovia finančnej stráže a od roku 1950 už bolo nájdené riešenie. (Pokračovanie v hesle: Tatranská horská služba.)
|
