|
Dve karové plesá v SZ vetve Mengusovskej doliny - Hincovej kotline, pod Hincovou vežou a Hincovým sedlom.
Malé Hincove pleso (1923 m. n. m.) má šírku 130 m, dĺžku 265 m, hĺbku 7 m a objem 60 tis. m3. Max. teplota vody pri hladine dosahuje okolo 10° C. Pleso je v priemere 230 dní v roku pokryté ľadom. Nemá povrchový odtok ani prítok.
Veľké Hincove pleso (1946 m. n. m.) je najväčším a najhlbším karovým jazerom slovenskej časti V. T. Má rozlohu 20,08 ha, šírku 370 m, dĺžku 740 m, hĺbku max. 53 m a objem 1 mil 796 tis. m3. Najvyššia teplota vody pri hladine je okolo 7° C. Pleso je v priebehu roka priemerne 270 dní pod ľadovou pokrývkou. Hoci nemá povrchový prítok, vyteká z neho Hincov potok, ktorý je jedným z prameňov Popradu. Preteká Hincovou kotlinou, pomedzi menšie plieska - Hincové oká. Napriek vodopádu na svahoch Hincovej kôpky, ktorá je najvyšším bodom v dolinnom prahu Hincovej kotliny, je potok pravdepodobne prístupovou cestou pre pstruhy žijúce vo Veľkom Hincovom plese. Spomína ich už Juraj Buchholz st. vo svojej kronike ako ”ryby dlhé vyše lakťa”. Názvoslovie V. T. uvádza celkom 15 názvov s prídavným menom Hincový. Tento názov je odvodený od hencov, baníckych tovarišov
|
