|
|
Stránka ocenená katalógom Tatry.ORG
© webmaster
|
|
|
Vysoké Tatry > Horopis - pojmy
|
| GEOLÓGIA |
| Geologický vek V. T. a B. T. je odlišný, preto je odlišná aj ich geologická stavba. V. T. patria k vonkajšiemu oblúku karpatských jadrových pohorí. Ich stavba pozostáva z niekoľkých štruktúrnych poschodí. Najspodnejšie pozostávajúce z premenených staroprvohorných kryštalických bridlíc, vychádza v Západných Tatrách v Račkovej a Kamenistej doline. Na týchto bridliciach leží mohutná žulová platňa karbónskych žulových hornín (granitoidov), presunutá sem z juhu počas variského vrásnenia. Je pokrytá plášťom druhohorných usadenín, cez ktoré sa počas strednej kriedy presunuli masy podobných usadenín ( príkrovy vápencov, dolomitov a bridlíc) z ďalekých oblastí na juhu, deformovaných alpínskym vrásnením. Pre horstvo je charakteristická aj vrstevnatosť. Celý reliéf je však poznačený treťohornými horotvornými pohybmi V. T. Na najvyšších štruktúrnych jednotkách ležal pokryv paleogénnych usadenín, ktorý sa dnes zachoval iba na severných úpätiach V.T. Belianske Tatry sú druhohorným horstvom predstavujúcim najvyššiu štruktúrnu etáž stavby Tatier zloženú najmä z vápencov a dolomitov, menej z kremencov, bridlíc a slieňov. Ľadovcový reliéf je tu zrejmý len stopovo, najmä na SV svahoch. Dôležitým vplyvom na reliéf V.T. malo štvrtohorné striedanie ľadových a medziľadových dôb, kedy ľadovcová erózia vyformovala V.T. do dnešnej podoby. Intenzívne bádanie geológie Tatier sa začalo v druhej polovici 18. stor. a začiatkom 19. stor. venovali sa mu predovšetkým geológovia z Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, osobitne Viktor Uhlig. Jeho vývody opravil švajčiarsky geológ Maurice Lugeon. Jeho názory neskôr prijal aj Uhlig. Veľkú zásluhu na dotváraní poznania o geológii Tatier majú poľskí geológovia Mieczyslaw Limanowski, Andrzej Michalik, Ferdynand Goetel, Edward Passendorfer z našich potom Dimitrij Andrusov, Gustáv Gorek či čech Alois Matějka. |
|
|
