|
Na J otvorená, 5,5 km dlhá dolina s viacerými terasami. Na nich sú všetky typy tatranských jazier, čo je hydrogeologickou zvláštnosťou doliny. Preteká ňou Furkotský potok, ktorý na sútoku so Zlomiskovým potokom vytvára Biely Váh. Z plies je najvýznamnejšie Vyšné Wahlenbergovo pleso (2154 m. n. m.), druhé najvyššie položené stále pleso V. T.
Od Doliny Suchej vody ju oddeľuje hrebeň, začínajúci sa Sedielkovou kopou (2067 m. n. m.), v ktorom je výrazná Ostrá veža a tento hrebeň sa končí Ostrou (2350 m. n. m.). Medzi ňou a Furkotským štítom (2405 m. n. m.) je Furkotské sedlo, za ním dolina Nefcerka. Od Furkotského štítu na JV cez Bystré sedlo sa tiahne takmeri štvorkilometrový hrebeň Solísk, ktorý oddeľuje Furkotskú dolinu od Mlynickej doliny. PTuristický, žlto značený rechod z jednej doliny do druhej vedie cez Bystrú lávku a v najexponovanejších úsekoch hrebeňa je zabezpečený kramľami a reťazami. V hrebeni Solísk je najvyšším vrcholom Veľké Solisko (2404 m. n. m.). Tento hrebeň prakticky končí na brehu Štrbského plesa. Turisticky sprístupnené červenou značkou je i Predné Solisko (2093 m. n. m.). Na jeho širokom J hrebeni je azda najznámejšia rekreačná , lyžiarska zjazdovka vo V. T. Vo svojom závere ústi do Športového areálu FIS.
Dolina pútala pozornosť turistov už od začiatku 19. stor. Vstup do nej uľahčovala už v roku 1873 Jozefova chata, ktorá však stratila význam, keď sa rozrástla osada Štrbské Pleso. V roku 1936 postavili priamo v ústí doliny Furkotskú chatu (majiteľom bol Lonek) a po znárodnení (1948) bola v roku 1951 premenovaná na Chatu kpt. Rašu (podľa jedného z partizánskych veliteľov, bojujúcich vo V. Tatrách). Chata v roku 1956 vyhorela a jej názov prešiel na bývalú Važeckú, alebo tiež Kertézsovu chatu na Troch Studničkách. postavenú v roku 1933 a ktorú nemeckín vojaci vypálili 13. 01.1945 a na mieste ktorej bol v roku 1961 postavený nový objekt Chata kpt. Rašu. Stála až do 30. 03.1999, kedy rovnako ako predošlé zhorela. Prvými známymi návštevníkmi s turistickými cieľmi boli v doline Imrich Kövi a Martin Roth, profesori z gymnázia v Spišskej Novej Vsi. Túru uskutočnili 5. augusta 1879 v sprievode miestneho horára a ich cieľom bolo Bystré sedlo. Turistický chodník vedúci cez toto sedlo však postavili až v tridsiatych rokoch 20. stor. Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia bola trasa turistického chodníka z dôvodov ochrany rastlinných spoločenstiev na JZ svahoch pod Bystrým sedlom vo Furkotskej doline odklonená cez Bystrú lávku. Celá dolina je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie.
|
