|
Tatranská zástavba sa vyznačuje architektonickou nesúrodosťou. Pod ňu sa podpisovala doba, spoločensko-politické formácie, vlastnícke vzťahy a väzby a z toho vyplývajúca svojvôľa. V prvej etape osídľovania prevládali zrubové stavby, z ktorých isté typické a špecifické znaky má iba ždiarsky roľnícko - pastiersky dom s átriovým hospodárskym dvorom (formoval sa od konca 16. stor.). Na konci 18. stor. (od roku 1793) vyrastali prvé zrubové stavby Starého Smokovca, no bez špecifických znakov. Ani v neskoršej výstavbe hrazdených domov nie je typická tatranská originalita. Je to prenos celkového vzhľadu z nemeckých a švajčiarskych hôr, detaily bývajú rôznorodou zmesou. Ba do hrázdenej architektúry prenikli aj španielske typy.
Na prelome storočí vznikali niektoré romantizujúce a najmä secesné stavby, z ktorých typické sú Grand hotely v Starom Smokovci, Tatranskej Lomnici a Štrbskom Plese. Zlomom bolo medzivojnové obdobie, keď popri historizujúcom Penzáku vznikali predovšetkým funkcionalistické stavby (Palace v Novom Smokovci, Morava v Tatranskej Lomnici, penzióny okolo Nového Štrbského Plesa, Detský raj v Tatranskej Lesnej atď.).
Obdobie po II. svetovej vojne poznamenala po desaťročí obnovy a krátkej recesie rozsiahla výstavba, najmä okolo sedemdesiatych rokov 20. storočia. V jej mohutnosti a viackoľajnosti jej riadenia a vplyvov na ňu sa stratila jednotnosť architektonického stvárnenia (výstavba Štrbského Plesa k MS - 70 je typickým príkladom). Naviac boli mnohé stavby nevhodne umiestnené a tak bol narušený krajinný obraz, urbanistická osnova osád a slovenská horská architektúra zostala iba želaním.
|
