|
(Rímska bohyňa kvetov a jari) Je súhrn rastlín určitého územia, čo môže byť i celá planéta. Avšak každé takéto územie predstavuje škálu určitých klimatických, geologických, pôdnych, geografických, historických a iných činiteľov vplývajúcich na formovanie sa charakteru a bohatosti rastlinného krytu Zeme.
Na Slovensku je okolo 3 tisíc druhov rastlín, z ktorých na území Tatier možno nájsť približne 1300. Sú rozšírené v zónach podľa nadmorskej výšky. Väčšina druhov má svoj pôvod v iných európskych horách a do Tatier sa dostali od Álp po ústupe ľadovca. Niektoré zase vďaka ľadovcom boli nimi transportované z arktických oblastí, či dokonca cez arktické a subarktické oblasti dotlačené cez Sibír až zo Severnej Ameriky. Na základe rozšírenia rastlín na približne podobných areáloch výskytu sa tieto rastlinné skupiny nazývajú geoelementy. Na území Tatier sa vyvinulo iba málo rastlinných druhov či poddruhov. Tieto, vyskytujúce sa len na malom území, sú endemity. Ak sa endemické druhy vzácne vyskytujú i v iných lokalitách, možno ich nazvať subendemitmi. Endemity ako málo početné sú svojim výskytom nezriedka situované do blízkosti zdrojov ich ohrozenia. Preto sa veľa z nich nachádza zapísaných v Červenom zozname ohrozených rastlín, vedenom v spolupráci s botanikmi TPN.
Mnohé nižšie rastliny, najmä machorasty sú citlivým indikátorom ovzdušia. Pri svojej stavbe tela absorbujú a koncentrujú ťažké kovy a iné jedovaté látky z ovzdušia.
Vo V. T. a B. T. rastie okolo 1300 druhov vyšších rastlín, asi 900 druhov rias, 700 druhov lišajníkov, viac ako 500 druhov machorastov. Vegetácia patrí fytogeograficky do obvodu flóry vysokých Karpát, do fytogeografického okresu Tatry.
Prvé opisy flóry siahajú na začiatok 17. stor. a spájajú sa s menami Dávida Zipsera (praetorius) a Christiana Augustini ab Hortisa. Bol to však najmä záujem liečiteľský. Skutočný botanický výskum sa začal v polovici 18. stor., najmä zásluhou farára z Veľkého Slavkova Tobiáša Maukscha.
|
